Network File System - sieťový súborový systém - sa používa, prirodzene, na zdieľanie súborov medzi počítačmi na sieti. Super vec na NFS je, že je vymyslený tak, aby si nejaký počítač mohol pripojiť zdieľané adresáre z iného počítača transparentne a zaobchádzať s nimi ako s lokálnymi.
Pred tým než sa tak stane, sa ale musí udiať niekoľko vecí. Najprv musia na serverovom počítači bežať náležité služby: to sú portmap(8), nfsd(8), a mountd(8). Po druhé, server musí explicitne “exportovať” strom súborového systému klientovi, čo sa dosiahne pomocou súboru exports(5) v /etc.
Prvá polovica rovnice sa vyrieši nainštalovaním balíka tcpip1.tgz (zo série N) a tým, že necháma rc.inet2 urobiť svoje. /etc/exports je trocha väčšia sranda.
Prepdokladajme, že mám adresár obrázkov na battlecat.tdn, ktorý chcem pripojiť na ninja.tdn. Na battlecat, bude potrebovať riadok v /etc/exports, ktorý vyzerá asi takto:
/var/media/images ninja.tdn(ro) |
Potom na ninja môžem jednoducho
# mount -t nfs battlecat.tdn:/var/media/images /mnt |
pripojiť adresár s obrázkami ako /mnt lokálne. Nanešťastie som zakázal písanie do zdieľaného adresára pre seba samého -- ten kúsok riadku “(ro)” v súbore /etc/exports na battlecat, je voľba, ktorá znamená “read-only - len na čítanie”. Takéto voľby musia byť zapísané za menom klienta, vnútri zátvoriek, v zozname oddelenom čiarkami. Napríklad:
/var/media/images ninja.tdn(rw,no_root_squash) |
To “rw” je prirodzene “read-write - na čítanie aj zápis”-- predmetom mapovania užívateľov a skupín ( pre vysvetlenie sa pozrite do manuálovej stránky exports(5)), užívatelia na ninja majú dovolené písať do zdieľaného adresára. Ja nemám rád squash, takže myslím, že vysvetlenie tejto časti nechám na manuálovú stranku; ak plánujete pracovať veľa s NFS, exports(5) bude váš najlepší priateľ. Inak by ste nám mohli spohodlnieť, pravda?