Výber pracovnej plochy

Po mnohé roky bol Unix používaný takmer výlučne ako operačný systém pre servery s výnimkou vysoko-výkonných profesionálnych pracovných staníc. Len technicky nadaní užívatelia inklinovali k používaniu Unixu-podobných operačných systémov a užívateľské rozhranie odrážalo tento fakt. GUI mali tendenciu byť dosť strohé, vytvorené tak, aby boli schopné bežať zopár nevyhnutných grafických aplikácií, ako sú CAD programy a prehliadače obrázkov. Väčšina správy súborov a systému bola vykonávaná z príkazového riadku. Rôzni dodávatelia softwaru (Sun Microsystems, Silicon Graphics, atď.) predávali inštalácie pracovných staníc so snahou o konzistentný “vzhľad a výzor”, ale široký výber GUI nástrojov používaných vývojármi viedol nevyhnutne k rozkladu uniformity pracovnej plochy. Ani rolovacia lišta nemusela vyzerať rovnako v dvoch rôznych aplikáciách. Menu sa mohli objaviť na rôznych miestach. Programy mohli mať rôzne vyzerajúce tlačidlá a zaškrtávacie okienka. Farby sa pohybovali v širokom rozsahu a vo všeobecnosti boli natvrdo zakódované v každom vývojovom nástroji. Kým užívatelia boli predovšetkým technickí profesionáli, na takých veciach veľmi nezáležalo.

S objavením sa voľných operačných systémov podobných Unix-u a narastajúcim počtom a rozmanitosťou grafických aplikácií, X nedávano dosiahli na pracovnej ploche širokú užívateľskú základňu. Väčšina užívateľov je, prirodzene, zvyknutá na konzistentý vzhľad a výzor poskytovaný v Microsoft Windows, alebo MacOS firmy Apple; nedostatok takejto konzistencie v aplikáciách pre X sa stal bariérou pre ich širšiu akceptovanosť. Ako odpoveď vznikli dva projekty s otvoreným kódom: K Desktop Environment, čiže KDE a GNU Network Object Model Environment, tiež známe ako GNOME. Každé z nich má širokú ponuku aplikácií, od pracovných líšt a správcov súborov až po hry a kancelárske balíky, napísané s rovnakým GUI nástrojmi a úzko previazané tak aby poskytovali uniformnú, konzistentnú pracovnú plochu.

Rozdiely medzi KDE a GNOME sú vo všeobecnosti dosť podstatné. Navzájom sa líšia vo výzore, pretože každé z nich používa iné GUI nástroje. KDE je založené na knižnici Qt od Troll Tech AS, zatiaľ čo GNOME používa GTK, nástroj pôvodne vyvinutý pre GNU Image Manipulation Program (čiže skrátene GIMP). Ako oddelené projekty KDE aj GNOME majú svojich vlastných dizajnérov a programátorov, každý s rôznymi vývojovými štýlmi a filozofiami. Výsledok je však v oboch prípadoch v podstate rovnaký: prostredie konzistentnej, úzko previazanej pracovnej plochy a zbierky aplikácií. Funkcionalita a použiteľnosť a samotná krása oboch KDE aj GNOME úspešne konkuruje čomukoľvek inému dostupnému na iných operačných systémoch.

Najlepšie na tom všetkom je, že tieto vynikajúce pracovné plochy sú voľné. To znamená, že môžete mať buď jedno z nich alebo aj oboje (áno, naraz). Výber je na vás.

Navyše ku pracovným plochám GNOME a KDE Slackware pridáva aj veľkú zbierku správcov okien. Niektoré sú vytvorené tak, aby emulovali iné operačné systémy, niektoré sa dajú ľahko prispôsobiť, iné su optimalizované na rýchlosť. Výber je široký. Samozrejme, môžete si ich nainštalovať toľko, koľko chcete, pohrať sa s nimi a vybrať si ten, ktorý sa vám páči najviac.

Pre uľahčenie výberu Slackware tiež obsahuje program nazvaný xwmconfig, ktorý môžete použiť na výber pracovnej plochy alebo správcu okien. Spúšťa sa takto:

   $ xwmconfig

Dostanete zoznam všetkých nainštalovaných pracovných plôch a správcov okien. Len si vyberte ten, ktorý chcete, zo zoznamu. Každý užívateľ na vašom systéme musí spustiť tento program, pretože rôzni užívatelia používajú rôzne pracovné plochy a nie každý bude chcieť ten, ktorý ste zvolili pri inštalácií.

Potom jednoducho naštartujte X a je to:

   $ startx