Klon vi podľa vašej voľby môže byť nakonfiguorvaný rôznymi spôsobmi.
V príkazovom móde možno zadať mnohé príkazy, ktoré nastavia vi tak ako chcete. Podľa vášho editora, môžete povoliť črty, ktoré robia programovanie ľahšie (ako je vyznačovanie syntax-e, automatické odsadzovanie, a ďalšie), nastaviť makrá na automatizovanie úloh, povolenie textových substitúcií a ďalšie).
Takmer všetky tieto príkazy, môžu byť uložené v konfiguračnom súbore vo vašom domovskom adresári. elvis očakáva súbor .exrc, zatiaľčo vim očakáva súbor .vimrc. Väčšina konfiguračných príkazov, ktoré môžu byť zadané v príkazovom móde môžu byť uložené do konfiguračného súboru. To zahŕňa konfiguračné informácie, textové substitúcie, makrá a iné.
Rozoberanie všetkých týchto možností a rozdielov medzi editormi, je veľmi rozsiahla téma. Viac informácií nájdete v manuálovéj stránke alebo webovej stránke vášho vybraného vi editora. Niektoré editory (ako napríklad vim) majú priamo v sebe rozsiahlu nápovedu, ktorú môžete dostať pomocou príkazu :help alebo podobného. Môžete sa tiež pozrieť na knihu O'Reilly Learning the vi Editor od Lamb a Robbins.
Mnohé bežné programy v Linux-e nahrávajú textový súbor defaultne vo vi. Napríklad editovanie vašich tabuliek cron-u (viď sekciu o cron-e) naštartuje default vi. Ak sa vám vi nepáči vi a chceli by ste aby naštartoval iný editor, všetko čo potrebujete urobiť je, nastaviť premennú prostredia VISUAL na editor, ktorý preferujete. Informácie o nastavovaní premenných prostredia nájdete v sekcii nazvanej Premenné prostredia v Kapitole 8. Ak chcete zabezpečiť, že váš editor bude defaultny, vždy keď sa prihlásite pridajte nastavenie VISUAL do vášho súboru .bash_profile alebo .bashrc.