Kapitola 15. vi
vi(1) je štandardný Unix-ový program na editovanie textu, a jeho zvládnutie je podstatná vec pre systémových administrátorov. Existuje niekoľko verzií (alebo klonov) vi, vrátane vi, elvis, vile, a vim. Jeden z týchto, je dostupný na takmer každej verzii Unix-u, a takisto Linux-u. Všetky tieto verzie obsahujú sadu rovnakých vlastností a príkazov, takže naučenie sa jedného klonu, by malo uľahčiť učenie sa ďalšieho.
vi obsahuje mnoho výkonných čŕt vrátane, vyznačenia syntaxe, formátovanie kódu a výkonného mechanizmu pre vyhľadávanie a nahrádzanie, makrá a iné. Tieto vlastnosti ho robia veľmi atraktívnym pre programátorov, webových vývojárov, a podobne. Systémoví administrátori ocenia automatizáciu a integráciu so shell-om, ktorá je možná.
V Slackware Linux-e, je defaultne dostupná verzia vi, ktorá sa volá elvis. Iné verzie - vrátane vim a gvim - sú dostupné, ak ste nainštalovali príslušné balíky. gvim je X Window verzia vim, ktorá obsahuje nástrojové lišty, plávajúce menu a dialógové okná.
Štartovanie vi
vi možno naštartovať z príkazového riadku rôznymi spôsobmi. Najjednoduchšia forma je jednoducho:
$ vi |
Obrázok 15-1. vi relácia.
To naštartuje vi s prázdnym bufrom. V tomto moment uvidíte prevažne čiernu obrazovku. Teraz je v “príkazovom móde”, čakajúc na vás, že niečo urobíte. Diskusiu rôznych vi módov nájdete v sekcii nazvanej Módy. Aby ste ukončili vi, naťukajte nasledovné:
:q |
Za predpokladu, že ste v súbore neurobili žiadne zmeny, to spôsobí ukončenie vi. Ak nejaké zmeny boli urobené, dostanete varovanie o tom, že boli urobené zmeny a povie vám ako ich ignorovať.
Môžete naštartovať vi aj s už existujúcim súborom. Napríklad, súbor /etc/resolv.conf by ste otvorili takto:
$ vi /etc/resolv.conf |
Nakoniec vi možno naštartovať na niektorom riadku súboru. Napríklad môžete naštartovať vi na riadku 47 súboru /usr/src/linux/init/main.c takto:
vi +47 /usr/src/linux/init/main.c |
vi zobrazí uvedený súbor a postaví kurzor na zvolený riadok. V prípade, že ste zadali riadok za koncom súboru vi umiestni kurzor na posledný riadok. To je veľmi užitočné pre programátorov, pretože môžu skočiť priamo na miesto v súbore, kde sa chyba vyskytla, bez toho aby ho museli hľadať.